V spolo\u010dnom eur\u00f3pskom dome by sa mali v\u0161etci, alebo aspo\u0148 drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina, ob\u010danov Eur\u00f3pskej \u00fanie c\u00edti\u0165 \u201edoma\u201c. Mali by sa \u013eahko identifikova\u0165 s jej hodnotami a cie\u013emi, prekon\u00e1va\u0165 rozdelenia a prispieva\u0165 k formovaniu spolo\u010dnej bud\u00facnosti. Ak tento pocit, toto presved\u010denie, za\u010dne ch\u00fdba\u0165, \u017eiadne vonkaj\u0161ie \u0161trukt\u00fary, \u017eiadne prijat\u00e9 dokumenty \u00fanii nezabezpe\u010dia jej harmonick\u00fd \u017eivot. Na po\u010diatku jednoty mus\u00ed by\u0165 ochota vz\u00e1jomne sa po\u010d\u00fava\u0165 a re\u0161pektova\u0165, mus\u00ed by\u0165 ochota k trpezliv\u00e9mu h\u013eadaniu rozumn\u00e9ho kompromisu.<\/p>\n
V\u00e4\u010d\u0161ina Eur\u00f3panov jasne vn\u00edma, \u017ee jednotu a harm\u00f3niu Eur\u00f3py nezabezpe\u010d\u00ed samotn\u00e1 ekonomick\u00fa prosperita. Na konferencii \u201eAk\u00e1 Eur\u00f3pa? \u2013 Etick\u00e9 a legislat\u00edvne v\u00fdzvy pre eur\u00f3psky projekt\u201c, ktor\u00e1 sa 3. \u2013 6. septembra 2003 konala v Luxemburgu, \u00fa\u010dastn\u00edci kon\u0161tatovali: \u201eNesmie sa pren\u00e1\u0161a\u0165 zodpovednos\u0165 za prosperitu Eur\u00f3py z politick\u00e9ho, kult\u00farneho a etick\u00e9ho po\u013ea na ekonomiku. K prosperite treba \u00eds\u0165 cez prv\u00e9 tri oblasti.\u201c<\/p>\n
Eur\u00f3pska jednota mus\u00ed st\u00e1\u0165 na spolo\u010dne zdie\u013ean\u00fdch hodnot\u00e1ch a sp\u00e1jaj\u00facich faktoroch, ktor\u00e9 by mohli tvori\u0165 z\u00e1klad\u0148u pre spoluna\u017e\u00edvanie Eur\u00f3panov.<\/p>\n
Mnoh\u00ed sociol\u00f3govia v\u0161ak dnes upozor\u0148uj\u00fa na hodnotov\u00fd posuv, ktor\u00fd v s\u00fa\u010dasnej Eur\u00f3pe nast\u00e1va a na zna\u010dn\u00e9 hodnotov\u00e9 \u201ezvetranie\u201c priemern\u00e9ho Eur\u00f3pana.<\/p>\n
Predseda zahrani\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru NR SR J\u00e1n Fige\u013e vyjadril n\u00e1zor: \u201eTen, kto nepozn\u00e1 vlastn\u00e9 korene, alebo sa im odcudzuje, na to v\u00e1\u017ene doplat\u00ed v bud\u00facnosti. Pr\u00e1ve zmienka o spolo\u010dn\u00fdch kore\u0148och, respekt\u00edve o Bohu, ktor\u00fd je ve\u013emi d\u00f4le\u017eitou hodnotou pre ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 obyvate\u013estva, m\u00f4\u017ee prinies\u0165 jednotiaci prvok pre r\u00f4zne kult\u00fary. Neznamen\u00e1 ani n\u00e1bo\u017eensk\u00fd klub, ani in\u00fa exkluzivitu. Nejde pritom len o kres\u0165ansk\u00fa kult\u00faru, ktor\u00e1 je v Eur\u00f3pe v\u00e4\u010d\u0161inov\u00e1, ale aj \u017eidovsk\u00fa, islamsk\u00fa a in\u00e9, ktor\u00e9 pr\u00e1ve spolo\u010dn\u00e1 duchovn\u00e1 v\u00e4zba m\u00f4\u017ee v\u0165ahova\u0165 do spolo\u010dnej harm\u00f3nie.\u201c<\/p>\n
V \u010fal\u0161ej uva\u017eovan\u00ed si v kontexte navrhovanej \u00dastavnej zmluvy E\u00da najprv bli\u017e\u0161ie v\u0161imneme \u00falohu kres\u0165anstva v Eur\u00f3pe a potom budeme uva\u017eova\u0165 o v\u00fdzname mo\u017en\u00e9ho spomenutia Boha.<\/p>\n
V tzv. Bruselskom manifeste skupiny poslancov Eur\u00f3pskeho parlamentu z 3. apr\u00edla 2003 sa uv\u00e1dza: \u201eV\u0161\u00edmame si, \u017ee Eur\u00f3pa je v\u00fdsledkom origin\u00e1lnej a osobitej synt\u00e9zy gr\u00e9ckej filozofie, r\u00edmskeho pr\u00e1va a germ\u00e1nskych, keltsk\u00fdch a slovansk\u00fdch kult\u00far. T\u00e1to synt\u00e9za bola mo\u017en\u00e1 pr\u00edklonom n\u00e1rodov ku kres\u0165ansk\u00fdm hodnot\u00e1m. Bez tvrdenia o exkluzivite alebo odmietania vplyvu in\u00fdch filozofick\u00fdch a duchovn\u00fdch zdrojov, kres\u0165anstvo skuto\u010dne utvorilo na\u0161u spolo\u010dn\u00fa civiliz\u00e1ciu, v\u010faka hodnot\u00e1m zodpovednosti, slobody a \u00facty k \u013eudskej d\u00f4stojnosti, v\u010faka vl\u00e1de z\u00e1kona, subsidiarite a solidarite. … Uznanie tohto dedi\u010dstva na poli pr\u00e1va, umenia, literat\u00fary, filozofie a politiky je pravdiv\u00e9 a s\u00fa\u010dasne vern\u00e9 historick\u00e9mu dedi\u010dstvu.\u201c<\/p>\n
Je nepopierate\u013en\u00fdm faktom \u2013 \u010do sa odr\u00e1\u017ea aj v mnoh\u00fdch eur\u00f3pskych \u00fastav\u00e1ch \u2013 \u017ee kres\u0165anstvo vyformovalo na\u0161u spolo\u010dn\u00fa civiliz\u00e1ciu a eur\u00f3psku identitu vo v\u0161etk\u00fdch jej politick\u00fdch, ekonomick\u00fdch a kult\u00farnych str\u00e1nkach a predov\u0161etk\u00fdm v uzn\u00e1van\u00ed \u013eudskej d\u00f4stojnosti. Viera v Boha a kres\u0165ansk\u00e9 hodnoty boli historicky zjednocuj\u00facim momentom eur\u00f3pskej kult\u00farnej rozmanitosti. Vst\u00fapili do eur\u00f3pskej kult\u00fary tak z\u00e1sadne, \u017ee s\u00fa podstatn\u00e9 nielen pre na\u0161e mor\u00e1lne a politick\u00e9 predstavy, ale s\u00fa pr\u00edtomn\u00e9, hoci neuvedomele, v mnoh\u00fdch na\u0161ich kult\u00farnych princ\u00edpoch a zvyklostiach.<\/p>\n
Arcibiskup Martino sa koncom janu\u00e1ra na konferencii \u201eEur\u00f3psky konvent a kres\u0165ansk\u00e9 korene Eur\u00f3py od V\u00fdchodu po Z\u00e1pad\u201c vyjadril: \u201eKres\u0165ansk\u00e1 pe\u010da\u0165 tvor\u00ed mimoriadny charakter Eur\u00f3py, ktor\u00fd potvrdzuj\u00fa aj jej otcovia – zakladatelia a tak\u00e9to dedi\u010dstvo sa nesmie popiera\u0165. Uzna\u0165 ho predsa neznamen\u00e1 odporova\u0165 princ\u00edpu laickosti (oddelenia \u0161t\u00e1tu a Cirkvi), ale interpretova\u0165 ho spr\u00e1vnym sp\u00f4sobom. Nie je prijate\u013en\u00e9, aby sa v \u010dase otv\u00e1rania sa a re\u0161pektovania v\u0161etk\u00fdch \u013eudsk\u00fdch n\u00e1h\u013eadov na svet n\u00e1bo\u017eenstvo diskriminovalo. \u013dahostajnos\u0165 vo\u010di transcendentn\u00e9mu rozmeru m\u00f4\u017ee vies\u0165 iba k tragick\u00fdm n\u00e1sledkom, ako to bolestn\u00fdm sp\u00f4sobom uk\u00e1zali dejiny eur\u00f3pskeho kontinentu.\u201d<\/p>\n
V\u00fdzva po\u013eskej strany Pr\u00e1vo a spravodlivos\u0165 uv\u00e1dza: \u201eBolo to kres\u0165anstvo, ktor\u00e9 vytvorilo z\u00e1klad eur\u00f3pskej kult\u00fary a vn\u00edmanie vz\u00e1jomn\u00fdch v\u00e4zieb eur\u00f3pskych n\u00e1rodov, bez ktor\u00fdch by vznik integra\u010dn\u00fdch sn\u00e1h nebol mo\u017en\u00fd. Viera v Boha posil\u0148ovala presved\u010denie o absol\u00fatnych etick\u00fdch norm\u00e1ch, ba viac \u2013 v kres\u0165anstve m\u00e1 svoj p\u00f4vod idea \u013eudskej d\u00f4stojnosti; a osobitne fakt, \u017ee t\u00ed najslab\u0161\u00ed sa stali podstatn\u00fdmi pre budovanie eur\u00f3pskej jednoty ako zdroja demokratick\u00fdch pravidiel a \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v. \u00daloha viery a kres\u0165anstva bola rozhoduj\u00faca pri odpore vo\u010di komunistick\u00e9mu \u00fatlaku n\u00e1rodov a udr\u017eiavan\u00ed povedomia jednoty kontinentu rozdelen\u00e9ho \u017eeleznou oponou. Toto zak\u00fasili najm\u00e4 t\u00ed, ktor\u00ed reprezentuj\u00fa krajiny pristupuj\u00face k Eur\u00f3pskej \u00fanii.\u201c A v\u00fdzva pokra\u010duje smerom k s\u00fa\u010dasnosti: \u201cAle kres\u0165anstvo nie je iba historick\u00fdm z\u00e1kladom Eur\u00f3py; je predov\u0161etk\u00fdm \u017eivou vierou na\u0161ich n\u00e1rodov. Mili\u00f3ny Eur\u00f3panov veria v Boha a v Evanjelium \u2013 t\u00e1to viera formuje ich \u017eivoty a \u017eivoty ich rod\u00edn. Zanedb\u00e1vanie tejto skuto\u010dnosti v dokumente, ktor\u00fd ur\u010duje zmysel eur\u00f3pskej spolupr\u00e1ce, zra\u0148uje Eur\u00f3pu duchovne a soci\u00e1lne.\u201c<\/p>\n
A celkom ned\u00e1vno, 30. okt\u00f3bra t.r. v Bruseli na pracovnom stretnut\u00ed COMECE (Komisia biskupsk\u00fdch konferenci\u00ed Eur\u00f3pskych spolo\u010denstiev) kardin\u00e1l Daneels vyhl\u00e1sil: \u201eKa\u017ed\u00fd, kto popiera nespochybnite\u013en\u00fd fakt \u00falohy kres\u0165anstva pri vytv\u00e1ran\u00ed Eur\u00f3py, to mus\u00ed robi\u0165 iba z ideologick\u00fdch d\u00f4vodov. Eur\u00f3pa zajtraj\u0161ka nebude Eur\u00f3pou stredoveku, kedy Cirkev technicky zjednocovala Eur\u00f3pu. Ak uspeje kres\u0165anstvo v zjednocovan\u00ed Eur\u00f3py v bud\u00facnosti, bude to preto, \u017ee jej poskytuje spolo\u010dn\u00fd z\u00e1klad hodn\u00f4t.\u201c<\/p>\n
Podpredseda talianskej vl\u00e1dy Gianfranco Fini tvrd\u00ed: \u201cNemo\u017eno poprie\u0165, \u017ee najvn\u00fatornej\u0161ia identita Eur\u00f3py sa nach\u00e1dza v n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch kore\u0148och a v spolo\u010dnej \u017eidovsko-kres\u0165anskej trad\u00edcii. A najvy\u0161\u0161\u00edm v\u00fdrazom laickosti je pr\u00e1ve uznanie tejto pravdy.\u201d<\/p>\n
Najne\u00fanavnej\u0161\u00edm burcovate\u013eom za o\u017eivenie duchovn\u00fdch kore\u0148ov Eur\u00f3py je p\u00e1pe\u017e J\u00e1n Pavol II., o ktorom s\u00fa mnoh\u00ed presved\u010den\u00ed. \u017ee m\u00e1 prorock\u00e9ho ducha. Je to \u010dlovek, ktor\u00fd v s\u00fa\u010dasnosti asi najlep\u0161ie rozumie Eur\u00f3pe a jej duchovn\u00fdm probl\u00e9mom. 3. j\u00fana 1997 v Hniezdne povedal: \u201eNebude \u017eiadna eur\u00f3pska jednota, ak nebude zalo\u017een\u00e1 na jednote ducha. Tento najhlb\u0161\u00ed z\u00e1klad jednoty bol dan\u00fd Eur\u00f3pe a upevnen\u00fd cez st\u00e1ro\u010dia kres\u0165anstvom – jeho Evanjeliom, jeho ch\u00e1pan\u00edm \u010dloveka a jeho pr\u00edspevkom k rozvoju dej\u00edn n\u00e1rodov a \u0161t\u00e1tov. Toto nezna\u010d\u00ed t\u00fa\u017ebu privlastni\u0165 si hist\u00f3riu. Preto\u017ee dejiny Eur\u00f3py s\u00fa ve\u013ekou riekou, s mnoh\u00fdmi pr\u00edtokmi a r\u00f4znorodos\u0165 trad\u00edci\u00ed a kult\u00far, ktor\u00e9 ju formuj\u00fa, s\u00fa jej obrovsk\u00fdm bohatstvom. Z\u00e1klady eur\u00f3pskej identity s\u00fa postaven\u00e9 na kres\u0165anstve.\u201c<\/p>\n
Ke\u010f uv\u00e1dzame d\u00f4vody, pre ktor\u00e9 je potrebn\u00e9 uvies\u0165 kres\u0165anstvo v \u00fastavnej zmluve, osobitne presved\u010divo vyznieva n\u00e1zor Prof. Joseph Weilera, praktizuj\u00faceho \u017dida, a zn\u00e1meho \u00fastavn\u00e9ho sudcu. Prof. Weiler je ved\u00facim Katedry Jeana Monneta na Univerzite v New Yorku, riadite\u013eom Glob\u00e1lnej pr\u00e1vnickej \u0161koly a Centra pre medzin\u00e1rodn\u00e9 hospod\u00e1rske pr\u00e1vo a s\u00fadnictvo v New Yorku. Ned\u00e1vno predstavil v talianskom Rimini svoju knihu venovan\u00fa uvedenej ot\u00e1zke s n\u00e1zvom Kres\u0165ansk\u00e1 Eur\u00f3pa. Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee sa v bud\u00facej eur\u00f3pskej \u00fastave nespom\u00edna kres\u0165anstvo, pova\u017euje prof. Weiler za absurdn\u00e9. \u201eKe\u010f nemeck\u00e1, \u00edrska a po\u013esk\u00e1 \u00fastava spom\u00ednaj\u00fa Boha a kres\u0165ansk\u00e9 korene, pre\u010do navrhovan\u00fd text \u00fastavy odr\u00e1\u017ea franc\u00fazsky sekul\u00e1rny model?\u201c p\u00fdta sa profesor. \u201eSekul\u00e1rny nie je synonymom pre neutr\u00e1lny. Eur\u00f3pska \u00fastava k\u00e1\u017ee kult\u00farny pluralizmus, ale v skuto\u010dnosti aplikuje kon\u0161titu\u010dn\u00fd imperializmus a cenzuruje otvorenie sa spomenutiu n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch kore\u0148ov pr\u00edtomn\u00e9mu v \u00fastav\u00e1ch mnoh\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Nespomenutie eur\u00f3pskych kres\u0165ansk\u00fdch kore\u0148ov nie je demon\u0161tr\u00e1ciou neutrality, ale sk\u00f4r jakob\u00ednskym postojom.<\/p>\n
Deklar\u00e1cia na\u0161ej identity n\u00e1m otv\u00e1ra cestu k ch\u00e1paniu \u010dloveka, ktor\u00fd je odli\u0161n\u00fd. Ke\u010f jasne viem, kto som, dok\u00e1\u017eem uzna\u0165, \u017ee si aj ty, a \u017ee si odli\u0161n\u00fd. V relativizme sa skr\u00fdva zm\u00e4tok a nie tolerancia.\u201c Profesor \u010falej zd\u00f4raz\u0148uje: \u201eSpomenutie kres\u0165anstva nie je aktom nezn\u00e1\u0161anlivosti, preto\u017ee Cirkev Kristovu pravdu pon\u00faka, neuklad\u00e1 ju. Tolerancia nie je tam, kde sa skr\u00fdvame, ale tam, kde prekon\u00e1vame poku\u0161enie n\u00e1tlaku. Pr\u00e1ve preto pravovern\u00fd \u017did m\u00f4\u017ee Eur\u00f3pu po\u017eiada\u0165, aby sa neb\u00e1la svojej minulosti a vlastnej kres\u0165anskej identity. M\u00f4\u017ee Eur\u00f3pu vyzva\u0165, aby si cenila oboje. Preto\u017ee Eur\u00f3pa, ktor\u00e1 dnes pre zle ch\u00e1pan\u00fd laicizmus vymaz\u00e1va svoje vlastn\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 korene z \u00fastavy, by zajtra mohla by\u0165 nepriate\u013eom \u017eidovsk\u00fdch alebo moslimsk\u00fdch men\u0161\u00edn, v mene tejto istej sekul\u00e1rnej tolerancie.\u201c<\/p>\n
Teda zmienkou o kres\u0165ansk\u00fdch kore\u0148och sa nechce Eur\u00f3pa budova\u0165 ako \u201ekres\u0165ansk\u00fd klub\u201c. Je to vernos\u0165 historickej i s\u00fa\u010dasnej pravde.<\/p>\n
Oh\u013eadom spomenutia Boha v \u00fastavnej zmluve J\u00e1n Fige\u013e vo febru\u00e1ri t.r. v parlamente povedal: \u201eSom presved\u010den\u00fd, \u017ee tak\u00e1to zmienka alebo invok\u00e1cia Boha, bude ma\u0165 ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam pre bud\u00face vz\u0165ahy na eur\u00f3pskom kontinente. Samozrejme, je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby to bola vhodn\u00e1, primeran\u00e1 formul\u00e1cia, ktor\u00e1 nikoho neur\u00e1\u017ea a nevylu\u010duje, aby to bola sk\u00f4r inkluz\u00edvna formul\u00e1cia, ktor\u00e1 je tolerantn\u00e1 pre v\u0161etk\u00fdch. Aj pre t\u00fdch, ktor\u00ed veria, aj pre t\u00fdch, ktor\u00ed neveria. Hodnoty \u00fanie m\u00f4\u017eu a maj\u00fa zah\u0155\u0148a\u0165 hodnoty t\u00fdch, ktor\u00ed veria v Boha ako zdroj z\u00e1kladn\u00fdch hodn\u00f4t (pravdy, spravodlivosti, dobra a kr\u00e1sy), ale aj t\u00fdch, ktor\u00ed tak\u00fato vieru nezdie\u013eaj\u00fa, ale re\u0161pektuj\u00fa u\u017e spom\u00ednan\u00e9 univerz\u00e1lne hodnoty vych\u00e1dzaj\u00face z in\u00fdch zdrojov. T\u00fdmi zdrojmi m\u00f4\u017ee by\u0165 filozofia, sekul\u00e1rny humanizmus alebo in\u00e9.<\/p>\n
\u010casto sa hovor\u00ed o zr\u00e1\u017eke civiliz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e1 akoby \u013eudstvu hrozila. Ve\u013emi zlo\u017eitou je dnes ot\u00e1zka eur\u00f3pskej integr\u00e1cie Turecka, krajiny s preva\u017ene moslimskou kult\u00farou. Ako m\u00f4\u017eu tak\u00e9to r\u00f4zne kult\u00fary spolu na\u017e\u00edva\u0165? Som presved\u010den\u00fd, \u017ee pr\u00e1ve zmienka o Bohu m\u00f4\u017ee vytv\u00e1ra\u0165 priestor pre univerz\u00e1lne bratstvo. Nie etnick\u00e9, nie rasov\u00e9, nie frak\u010dn\u00e9, ale pre v\u0161eobecn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 bratstvo a solidaritu. Zmienka o Bohu tomu m\u00f4\u017ee da\u0165 prav\u00fd rozmer a prav\u00fd priestor aj vzh\u013eadom na dominantne kres\u0165ansk\u00fd charakter eur\u00f3pskej kult\u00fary, ale aj na \u017eidovsk\u00e9 trad\u00edcie, z ktor\u00fdch vych\u00e1dza a ktor\u00e9 sa takisto rozv\u00edjaj\u00fa, a aj vzh\u013eadom na pr\u00edspevok islamu u\u017e \u010di v minulosti, \u010di v s\u00fa\u010dasnosti.<\/p>\n
Zmienka o Bohu je tie\u017e prihl\u00e1sen\u00edm sa k existencii Najvy\u0161\u0161ieho Sudcu, ktor\u00fd je spravodliv\u00fd, na rozdiel od mnoh\u00fdch na\u0161ich \u013eudsk\u00fdch s\u00fadov, sudcov a \u00fasudkov. Tolerantn\u00e1, inkluz\u00edvna zmienka o Bohu a kres\u0165ansk\u00fdch kore\u0148och nikoho neopom\u00edna, nikoho neur\u00e1\u017ea, pr\u00e1ve naopak. Jej vynechanie by bolo ur\u00e1\u017ekou na\u0161ich otcov, ktor\u00ed mnoh\u00ed pre t\u00fato identitu trpeli, mnoh\u00fdch n\u00e1rodov, ktor\u00e9 to pova\u017euj\u00fa za z\u00e1sadn\u00e9 a d\u00f4le\u017eit\u00e9, ale aj ur\u00e1\u017ekou otcov – zakladate\u013eov, ktor\u00ed z viery \u010derpali svoju in\u0161pir\u00e1ciu pre eur\u00f3pske zmierenie, \u010di u\u017e franc\u00fazsko-nemeck\u00e9 alebo \u0161ir\u0161ie, a pre eur\u00f3psku jednotu. Pripomeniem len Schumana, Monneta, De Gasperiho, Adenauera, De Gaullea, ale aj mnoh\u00fdch in\u00fdch. Robert Schuman povedal: \u201eEur\u00f3pa je uplatnen\u00edm demokracie v kres\u0165anskom zmysle slova.\u201c<\/p>\n
Na \u010fal\u0161ie s\u00favislosti spomenutia Boha v \u00fastavnej zmluve poukazuje n\u00e1vrh u\u017e spom\u00ednan\u00e9ho COMECE: \u201e…s uznan\u00edm hran\u00edc \u013eudskej moci a s uvedomen\u00edm si kult\u00farneho, n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho a humanistick\u00e9ho dedi\u010dstva Eur\u00f3py, vo vedom\u00ed zodpovednosti pred Bohom a \u013eu\u010fmi stvorenstva.\u201c Odborn\u00edk Biskupskej konferencie Rak\u00faska pre eur\u00f3pske ot\u00e1zky prof. Franz Eckert k tomuto vysvet\u013euje: \u201eNavrhovan\u00fd text je prijate\u013en\u00fd pre \u013eud\u00ed s r\u00f4znymi sveton\u00e1zormi. N\u00e1jdu v \u0148om splnen\u00e9 svoje po\u017eiadavky. Prv\u00e1 formul\u00e1cia \u00b4s uznan\u00edm hran\u00edc \u013eudskej moci\u00b4 je odmietnut\u00edm zotro\u010denia \u010dloveka ak\u00fdmko\u013evek dikt\u00e1torsk\u00fdm syst\u00e9mom. Mocn\u00e1rovi neust\u00e1le pripom\u00edna vy\u0161\u0161iu moc, ktorou nem\u00f4\u017ee manipulova\u0165. Pripomenutie \u00b4kult\u00farneho, n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho a humanistick\u00e9ho dedi\u010dstva Eur\u00f3py\u00b4 m\u00e1 jasne uk\u00e1za\u0165, \u017ee bud\u00facu Eur\u00f3pu nemo\u017eno zriadi\u0165 \u201ez ni\u010doho\u201c, ale na z\u00e1kladni dlhej hist\u00f3rie, trad\u00edcie a hodn\u00f4t. Formul\u00e1cia \u00b4v zodpovednosti pred Bohom a \u013eu\u010fmi stvorenstva\u00b4 pripom\u00edna, \u017ee \u010dlovek sa bude musie\u0165 zodpoveda\u0165 aj mimo dosahu pozemsk\u00fdch z\u00e1konov.\u201c<\/p>\n
Filozof Marian Kuna tvrd\u00ed, \u017ee opomenutie Boha v \u00fastavnej zmluve predstavuje \u201eprobl\u00e9m aj pre neutralistick\u00e9ho liber\u00e1la, ktor\u00fd hl\u00e1sa \u00fasilie zosta\u0165 neutr\u00e1lny medzi odli\u0161n\u00fdmi koncepciami dobra. Jednostrann\u00fdm vytesnen\u00edm zmienky o Bohu toti\u017e prest\u00e1va by\u0165 nestrann\u00fd (f\u00e9rov\u00fd)\u201c.<\/p>\n
Treba op\u00e4tovne pripomen\u00fa\u0165, \u017ee zmienka o Bohu poukazuj\u00fac na \u013eudsk\u00fa zodpovednos\u0165 pred Bohom nechce potla\u010di\u0165 \u013eudsk\u00fa zodpovednos\u0165 pred in\u00fdmi zdrojmi zodpovednosti. T\u00e1to zmienka nechce nikoho ur\u00e1\u017ea\u0165 a ani nikoho n\u00fati\u0165 k n\u00e1bo\u017eensk\u00e9mu vyznaniu. Dr. Josef Spindelb\u00f6ck z dolnorak\u00faskej Etickej komisie pripom\u00edna v tejto s\u00favislosti, \u017ee zmienkou o Bohu sa nechyt\u00e1 strana ur\u010dit\u00e9mu n\u00e1bo\u017eenstvu ani viere ako takej, ale uzn\u00e1va sa, \u017ee viera je jednou z mo\u017enost\u00ed ako od\u00f4vod\u0148ova\u0165 univerz\u00e1lne hodnoty. Ide o zakotvenie hodn\u00f4t v absol\u00fatne a v kone\u010dnom d\u00f4sledku o trval\u00fa ochranu neod\u0148ate\u013enej \u013eudskej d\u00f4stojnosti; nejde o n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 privil\u00e9gi\u00e1.<\/p>\n
Pri zd\u00f4raz\u0148ovan\u00ed v\u00fdznamu zakotvenia kres\u0165anstva, \u010di zmienky o Bohu v \u00fastavnej zmluve ja taktie\u017e rovnako potrebn\u00e9 zd\u00f4razni\u0165, \u017ee sa t\u00fdmto nechce ni\u010d meni\u0165 na oddelen\u00ed verejnej moci a cirkv\u00ed a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed. V u\u017e spomenutom Bruselskom manifeste sa medzi in\u00fdm uv\u00e1dza: ,Uznanie n\u00e1bo\u017eenstva neznamen\u00e1 vyjadrenie jednozna\u010dn\u00e9ho politick\u00e9ho n\u00e1zoru a … neznamen\u00e1 preferovanie ktorejko\u013evek politickej skupiny\u201c.<\/p>\n
V\u00e1\u017enym pr\u00e1vnym d\u00f4vodom pre spomenutie kres\u0165anstva a Boha v preambule je fakt, \u017ee preambula m\u00e1 aj svoj legislat\u00edvno-pr\u00e1vny aspekt. Na rozdiel od Slovenskej republiky, kde preambula pr\u00e1vneho predpisu nie je pr\u00e1vne z\u00e1v\u00e4zn\u00e1 a nevyvol\u00e1va \u017eiadne pr\u00e1vne n\u00e1sledky, v pr\u00edpade pr\u00e1va Eur\u00f3pskej \u00fanie je tomu inak. Jednotliv\u00e9 pr\u00e1vne predpisy Eur\u00f3pskej \u00fanie m\u00f4\u017eu by\u0165 S\u00fadnym dvorom v Luxemburgu zru\u0161en\u00e9 v pr\u00edpade, ak obsah ich preambuly (t. j. d\u00f4vodov prijatia t\u00fdchto predpisov uveden\u00fdch v preambule) nekore\u0161ponduje s obsahom ich textu, a to podan\u00edm \u017ealoby na zru\u0161enie dan\u00e9ho pr\u00e1vneho predpisu pre jeho nez\u00e1konnos\u0165. Preambula teda bude v\u00fdznamn\u00fdm zdrojom z\u00e1sad a princ\u00edpov, z ktor\u00e9ho bude \u010derpa\u0165 S\u00fadny dvor v Luxemburgu v r\u00e1mci svojej rozhodovacej \u010dinnosti. Z poh\u013eadu interpret\u00e1cie navrhovanej \u00fastavnej zmluvy, ako i cel\u00e9ho pr\u00e1va Eur\u00f3pskej \u00fanie, bude teda zdrojom k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm.<\/p>\n
Viacer\u00e9 \u010dl\u00e1nky n\u00e1vrhu \u00fastavnej zmluvy (napr. \u010dl\u00e1nok 3 ods. 3, \u010dl\u00e1nok 5 ods. 1 alebo \u010dl\u00e1nok 7 ods. 3) zakotvuj\u00fa re\u0161pektovanie identity jednotliv\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov a pova\u017euj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 \u00fastavn\u00e9 princ\u00edpy t\u00fdchto \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov za spolo\u010dn\u00e9 princ\u00edpy Eur\u00f3pskej \u00fanie. Z\u00e1rove\u0148 sa odvol\u00e1vaj\u00fa na n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 dedi\u010dstvo Eur\u00f3py, a tak neodmyslite\u013ene s\u00fa\u010dasn\u00fdch aj bud\u00facich \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Pri sk\u00faman\u00ed \u00fastav a \u00fastavn\u00fdch trad\u00edci\u00ed jednotliv\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov je neprehliadnute\u013enou skuto\u010dnos\u0165, \u017ee viacer\u00e9 z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00e1vne dokumenty t\u00fdchto \u0161t\u00e1tov sa vo svojej preambule odvol\u00e1vaj\u00fa bu\u010f priamo na Boha, Sv\u00e4t\u00fa Trojicu, Je\u017ei\u0161a Krista alebo aspo\u0148 na kres\u0165ansk\u00e9 hodnoty (napr. nemeck\u00e1, d\u00e1nska, gr\u00e9cka, \u00edrska, po\u013esk\u00e1 i na\u0161a slovensk\u00e1 \u00fastava \u2013 \u201ecyrilo-metodsk\u00e9 duchovn\u00e9 dedi\u010dstvo\u201c). Absencia podobn\u00e9ho odkazu v preambule \u00fastavnej zmluvy teda nie je v s\u00falade so samotn\u00fdmi ustanoveniami tejto zmluvy, a tie\u017e nev\u00e1\u017een\u00edm si \u00fastavn\u00fdch trad\u00edci\u00ed jednotliv\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov zo strany autorov jej textu.<\/p>\n
Ku kres\u0165anstvu sa v r\u00e1mci bud\u00facich 25 \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1tov E\u00da hl\u00e1si pod\u013ea \u0161tatist\u00edk a\u017e 85% obyvate\u013eov. Aj ke\u010f praktizuj\u00facich je, \u017eia\u013e, menej, kres\u0165anstvo je i v s\u00fa\u010dasnej Eur\u00f3pe najmasovej\u0161\u00ed fenom\u00e9n. Na to 1. okt\u00f3bra v Barcelone upozornil aj Josep Mir\u00f3 i Ard\u00e9vol, predseda Zdru\u017eenia kres\u0165anov pre Eur\u00f3pu, na ktorom maj\u00fa \u00fa\u010das\u0165 kres\u0165ansk\u00ed politici a r\u00f4zne zdru\u017eenia z celej Eur\u00f3py: \u201eSme mili\u00f3ny kres\u0165ansk\u00fdch ob\u010danov eur\u00f3pskeho svetadielu a mysl\u00edme si, \u017ee nov\u00e1 eur\u00f3pska \u00fastava by mala uzna\u0165 historick\u00e9 dedi\u010dstvo ako aj \u017eiv\u00fd a aktu\u00e1lny v\u00fdznam kres\u0165anstva v Eur\u00f3pe.\u201c A dodal: \u201eNaopak, mnoh\u00ed kres\u0165ansk\u00ed ob\u010dania sa bud\u00fa c\u00edti\u0165 odmietan\u00ed eur\u00f3pskymi in\u0161tit\u00faciami a svojimi vl\u00e1dami.\u201c<\/p>\n
Ke\u010f sme uva\u017eovali o potrebe spomen\u00fa\u0165 v \u00fastavnej zmluve kres\u0165anstvo a Boha, je z\u00e1rove\u0148 si uvedomujeme, \u017ee \u017eiadna litera nezabezpe\u010d\u00ed aj skuto\u010dn\u00e9 nap\u013a\u0148anie hodn\u00f4t. Kres\u0165ansk\u00e9 korene je treba nielen uzna\u0165, ale z nich aj \u017ei\u0165 \u2013 a za toto s\u00fa zodpovedn\u00ed pr\u00e1ve kres\u0165ania. Ide\u00e1lom je, ak \u017eivot i litera s\u00fa naplnen\u00e9 t\u00fdm ist\u00fdm duchom!<\/p>\n
Pavol Kossey<\/em>, V spolo\u010dnom eur\u00f3pskom dome by sa mali v\u0161etci, alebo aspo\u0148 drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina, ob\u010danov Eur\u00f3pskej \u00fanie c\u00edti\u0165 \u201edoma\u201c. Mali by sa \u013eahko identifikova\u0165 s jej hodnotami a cie\u013emi, prekon\u00e1va\u0165 rozdelenia a prispieva\u0165 k formovaniu spolo\u010dnej bud\u00facnosti. Ak tento pocit, toto presved\u010denie, za\u010dne ch\u00fdba\u0165, \u017eiadne vonkaj\u0161ie \u0161trukt\u00fary, \u017eiadne prijat\u00e9 dokumenty \u00fanii nezabezpe\u010dia jej harmonick\u00fd \u017eivot. Na po\u010diatku […]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[12],"tags":[],"class_list":["post-207","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-clanky"],"yoast_head":"\n
\nautor je podpredsedom F\u00f3ra pre verejn\u00e9 ot\u00e1zky
\n(uverejnen\u00e9 v Katol\u00edckych novin\u00e1ch 49\/2003)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"