Kresťanské noviny a časopisy zaberajú na slovenskom trhu štyri percentá. Ak vezmeme do úvahy ich rozsah, klesne podiel pod jedno percento. „A my sa zatiaľ vybíjame na hlúpostiach a krvácame na barikádach, ktoré nie sú efektívne,” konštatoval na konferencii s názvom Plnia kresťanské médiá svoju úlohu? majiteľ Vydavateľstva Michala Vaška (VMV) z Prešova.

Organizátori upriamili pozornosť viac ako 80 účastníkov zídených počas posledného januárového víkendu v bratislavskej Dúbravke na pravdu. „Pravda vás vyslobodí,” pripomenul motto Fóra pre verejné otázky (FVO) jeho podpredseda Ernest Géze. „Či jesto pravda na svete?” citoval báseň Milana Rúfusa dekan Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity Imrich Vaško.

Trojnožka

Ako prvý dostal mikrofón do ruky kapitán vlajkovej lode našej kresťanskej tlače. V otvorenej atmosfére sa salvami do jej úctyhodného 155-ročného trupu nešetrilo: Kde sú celospoločenské témy? Kde vnútrocirkevná diskusia? Prečo klesá náklad? Šéfredaktor Katolíckych novín Marián Gavenda sa nevyhýbal slovám naftalín a tymián, týždenník je však podľa neho určený predovšetkým už presvedčeným veriacim, ktorým má dodávať pravidelný duchovný pokrm. „Nemôžeme suplovať polemický náboženský časopis ani spoločenský magazín v kresťanskom duchu,” predstavil svoj model „trojnožky” – jedno oficiálne cirkevné periodikum, jedno polemické, vychádzajúce bez imprimatur, a jedno odľahčené, rodinné. Na poli diskusie však predpovedá vývoj aj Katolíckym novinám. „Nie skok, ale postupná premena čitateľov,” definoval svoju víziu a poodhalil zákulisie snáh o ideologické ovládnutie šiesteho najčítanejšieho týždenníka na Slovensku. „Rozhodli sme sa byť radšej trochu sterilní, ako získať politickú etiketu. To však neznamená, že chceme byť apolitickí – iba apartajní.”

Stačí 30 miliónov
„Existujú tu dva svety – profánny a cirkevný, alebo jeden – profesionálny?” spýtal sa na margo trojnožky M. Gavendu šéfredaktor týždenníka Zrno Slavomír Kontúr. Na týždenník so slávnou samizdatovou minulosťou sa počas konferencie hľadelo s nádejou, ktorú dostal do vienka už roku 1988 v motte skrytom za poľnohospodársky znejúcim názvom: Zrelosť, nádej, orientácia. Naplní ju? Stane sa priestorom, kde sa nebude čakať, kým sa za niektoré dnes tabuizované chyby pápež o sto rokov ospravedlní? „No my už vtedy budeme páchať ďalšie,” povedal vydavateľ M. Vaško a konštatoval, že obchádzanie problémov ekumenizmu, laikov, dialógu, anonymity kresťanov, kňazského patentu na rozum či neporiadkov na farách je škoda. „Lebo kritika posúva dopredu.”

Cíti sa vydavateľ Zrna nezávislo? „Sme najnezávislejší časopis, ale tiež sa musíme liečiť zo závislostí,” povedal a prirovnal situáciu spoločenského kresťanského časopisu k pohybu na hrane žiletky – každý posun je draho zaplatený. Fakírsku podložku významne priostrujú financie, ktoré robia závislými podľa M. Vaška všetky časopisy vrátane profánnych. „Nezávislí môžeme byť nanajvýš od počasia,” nasypal do svojho prejavu štipku vtipu. Ten býva podľa neho, mimochodom, buď slušný, alebo dobrý. No Zrno napriek tomu napĺňa na rozdiel od väčšiny slovenských kresťanských médií aj zábavnú funkciu. Možno preto ho dogmatické povahy nedočítajú po poslednú stranu.

Na financovanie časopisu vidí štyri možnosti: predaj, reklamu, sponzorstvo a vlastné zarobené peniaze. Prvá prináša podľa neho riziko prispôsobovania obsahu priširokej čitateľskej základni a sterilnej „poslušnosti”. Reklamu považuje za najmenej čistý prostriedok, lebo vytvára závislosť od sociálneho postavenia čitateľov. Sponzori zasa utiahnu len malý náklad, čo znamená malý dosah. „Uvedomelí ľudia väčšinou nie sú bohatí a bohatí nie sú uvedomelí. Neviem, s čím to súvisí,” znova zdvihol kútiky úst poslucháčov. VMV financuje Zrno aj z ostatných vydavateľských aktivít. „To je vyčerpateľné a vyčerpávajúce, na úkor investícií, dlhodobo neudržateľné,” vyhlásil M. Vaško. Cirkev na Slovensku by podľa neho mala spoznať, že účinnejšie, ako investovať do budov, je nájsť potrebných 30 miliónov na kvalitný kresťanský magazín s nákladom nad 50 000 výtlačkov. Len na porovnanie: pri výstavbe nového kňazského seminára sa hovorí o preinvestovaní až 800 miliónov. „Spojme sa a budú sa nás báť,” pripomenul vydavateľ z Prešova známu vetu.

Sklené steny

Osobitnú úlohu plní pri prezentácii cirkevného sveta Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS). Skupina profánnych novinárov, ktorí sa o Cirkvi dozvedajú len z mediálnych informácií, vytvára podľa jej riaditeľa Jozefa Kováčika akoby osobitnú farnosť. Treba im ponúkať témy aj odborníkov, ktorí na ne dokážu zrozumiteľne reagovať – čiže konať preventívne, aby sa Cirkev nedávala obrať o výhodu prvenstva a nezotrvávala v pasívnej, no náročnej pozícii toho, kto iba vysvetľuje a obraňuje sa. Aj preto sa TK KBS usiluje už od svojho vzniku, siahajúceho do partizánskych pokusov roku 1993, o spolupracovníka na každom biskupskom úrade. „Po niekoľkých mesiacoch musel prvý hovorca KBS dekan Jozef Slamka konštatovať nulový výsledok,” priblížil J. Kováčik priekopnícku prácu. Aj on si po svojom nástupe do funkcie riaditeľa tlačovej kancelárie v auguste 2004 dal za úlohu „rozdýchať” hovorcov všetkých diecéznych biskupov. „V januári sme sa prvýkrát stretli v Marianke,” zdokumentoval nemalý úspech. No postavenie pápežovho hovorcu Joaquína Navarra-Vallsa, ktorému vraj Svätý Otec nikdy nepovedal „Toto je správa iba pre teba” a ktorý mohol vo Vatikáne vybudovať tlačové centrum so sklenými stenami, je pre TK KBS podľa J. Kováčika stále vzdialenou métou. Inú skúsenosť J. Navarra-Vallsa pripomenul hovorca KBS Marián Gavenda: „Po nástupe do funkcie si musel pracovný čas rozdeliť na dve polovice – prvú venoval profesionálnej činnosti a druhú presviedčaniu vatikánskych monsignorov, že tá činnosť má zmysel.”

Strach z průšvihu

Do širšieho referenčného rámca vložili zásadné mediálne otázniky českí hostia z Katolíckeho týdeníka, rádia Proglas a televízie Telepace. Oficiálny týždenník Katolíckej cirkvi v Česku presadzuje podľa jeho šéfredaktora Antonína Randu podobnú politiku ako slovenské Katolícke noviny: slúži predovšetkým tradičným čitateľom a usiluje sa približovať aj tým ostatným. V rámci postupného otvárania tabuizovaných tém sa už venoval napríklad duševnému vyhoreniu kňazov, ale jeho šéfredaktor by si želal ešte väčšiu odvahu. „No ľudí veľmi nezaujíma, ako sa veci majú naozaj, chcú noviny ku káve,” usudzuje. Lavírovanie medzi tlakmi zo strany hierarchie, tradičných čitateľov, otvorenejších čitateľov, investigatívnych novinárov atď. považuje za najťažší údel oficiálneho cirkevného periodika. Tabuizovanie niektorých tém má podľa neho spoločný menovateľ v strachu. „Že bude průšvih,” použil typický český výraz. „Keď sme začali komentovať pornografickú kauzu v kňazskom seminári v St. Pöltene, vzbudili sme pohoršenie. Nato sa však k veci kriticky vyjadril sám pápež, a tak sme zrazu mohli veselo písať ďalej,” ponúkol jeden príklad za všetky.

Z ekonomického hľadiska označil za významný krok v dejinách Katolíckeho týdeníka osamostatnenie sa spod vydavateľstva Zvon a vytvorenie spoločnosti s ručením obmedzeným. I tak však badá v cirkevných podmienkach neschopnosť zaplatiť a udržať si kvalitných redaktorov: „Za dva-tri roky odchádzajú od nás do médií, kde majú trikrát väčší plat.” Podobnú skúsenosť má riaditeľ slovenského štúdia LUX communication Juraj Drobný, podľa ktorého by bol dlhodobý zamestnanec Luxu samovrahom. „A tak je našou úlohou skôr príprava mladých ľudí na prácu v médiách – vyškolili sme ich už 70,” zmieruje sa s funkciou televíznej škôlky.

Čaká nás digitalizácia

Lux si úlohu škôlky osvojuje aj na náboženskom poli – chce byť preevanjelizátorom. Momentálne prostredníctvom hudobných a misionárskych programov. V minulosti sa však z jeho dielne dostával na obrazovku Slovenskej televízie (STV) aj spravodajský Lumen 2000, študentský Šum či detský Samson. V rámci krízových opatrení sa roku 2004 spolupráca prerušila, teraz sa znova oživuje. Ako konštatovala vedúca Redakcie duchovného života STV Bernadeta Tokárová, pomalý nárast zaznamenalo od začiatku tohto roka celé duchovné vysielanie. Hoci počet zamestnancov duchovnej redakcie po náraste zo štyroch roku 1995 na 35 roku 1998 v poslednom čase poklesol na päť, B. Tokárová v tom nehľadá rozpor medzi proklamovanou vierou a činmi súčasného generálneho riaditeľa. „Pán Rybníček znížil počet zamestnancov v našej redakcii na polovicu, iné redakcie však boli na tom ešte horšie,” konštatovala. Osobitne vyzdvihla reláciu Sféry dôverné, ktorá je s tromi percentami najsledovanejšou diskusnou reláciou, predstihuje dokonca aj obľúbené Pod lampou. „Chýba nám však spätná väzba Cirkvi, kontakt s biskupmi, ocenenie zmien, nových vecí,” povedala.

Nový vietor zaveje do prostredia našich elektronických médií s pripravovanou digitalizáciou. „V Česku máme pred vami asi ročný predstih, ale tento vývoj je neodvratný pre celú Európu,” povedal o blížiacom sa vari šesťnásobnom zvýšení počtu domácich televíznych kanálov riaditeľ Telepace Leoš Ryška a predstavil slovenským kolegom spolu s riaditeľom rádia Proglas Martinom Holíkom čerstvý projekt TV Noe, ktorý podali na Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie v decembri 2004. Novej kresťanskej televízii podľa nich veria biskupi, ktorí prisľúbili kapitál, mnohí veriaci jej v ankete sľúbili finančnú aj duchovnú podporu a sami od seba sa už začali hlásiť aj mnohí podnikatelia, ktorí chcú sponzorovať niečo neškodné a užitočné. Opozičné hlasy síce hovoria o finančnej nezvládnuteľnosti projektu a o prehĺbení getizácie v Cirkvi, ale tím L. Ryšku a M. Holíka má odvahu a svoje know-how veľkoryso ponúka aj východným susedom.

Uzavretá rozhlasová kuchyňa

Azda najspokojnejšie pôsobil medzi mediálnymi kolegami riaditeľ Náboženskej redakcie Slovenského rozhlasu Pavel Gabriš. I na Rádiu Slovensko síce v poslednom čase duchovným reláciám okresali vysielacie časy, P. Gabriš však ocenil nový priestor na okruhoch Devín a Regina. K obsahovej analýze a víziám, ktoré by účastníkov zaujímali najviac, sa v pozitívnej prezentácii štatistík nedostal. Podobne uzavretí ostali zástupcovia Rádia Lumen. Ako uviedla jeho šéfredaktorka Andrea Predajňová, zmeny vysielacej štruktúry zo začiatku roka 2004 priniesli dve nové modlitby denne, ale aj dôraz na občiansku publicistiku. Podľa prieskumov počúvajú Lumen takmer výlučne veriaci, rádio však vytrvalo vzdoruje zaradeniu medzi pastoračné médiá a označuje sa za evanjelizačné. Čo ho trápi? Ako je na tom finančne? „Problémy by mali zostať v domácej kuchyni,” vyhlásila A. Predajňová a podobnú vetu vyslovil riaditeľ Karol Orban na tému financií. „Podľa Kódexu kánonického práva majú ľudia právo poznať využitie peňazí z cirkevných zbierok,” ozval sa z publika kaplán Dómu sv. Alžbety v Košiciach Rudolf Smoter, načo sa poslucháči dozvedeli, že Rádio Lumen potrebuje na prevádzku ročne 18 – 20 miliónov korún a jeho redaktori majú „minimálne platy”.

Čím priťahoval Kristus?

Kritika posúvajúca vpred, alebo opatrná zodpovednosť za to, čo vyslovená pravda spôsobí? Rozdelenie úloh medzi oficiálne a „diskusné” médiá, alebo skĺbenie informačnej, formačnej, vzdelávacej i zábavnej funkcie pod jednou, čo najprofesionálnejšou strechou? Obozretný prístup s ohňom a so sírou v zálohe, alebo sklené steny? Účastníci seminára o úlohe kresťanských médií pretavili nastolené otázky v pracovných skupinách do konkrétnych úloh, vytvorili nové tímy, odštartovali projekty. Nad začatú prácu položil namiesto záverečnej bodky E. Géze stále aktuálny otáznik: „Čím priťahoval masy Ježiš Kristus?”

TERÉZIA KOLKOVÁ

Zo seminára o kresťanských médiách odišli účastníci s konkrétnymi záväzkami:

• „reagovať pružnejšie a odvážnejšie” (M. Gavenda),
• „nedať si profánnymi médiami ukradnúť konflikt, ktorý je našou témou, s tým rozdielom, že nehľadáme vinníkov inde, ale v nás, lebo ak nebudeme mať odvahu na konflikt, ostaneme sterilní” (M. Vaško),
• rozvíjať spoločný marketing a reklamu kresťanských médií,
• presadzovať mediálnu výchovu budúcich kňazov v seminároch, lebo klérus by mal prvý spoznať užitočnú službu médií za rodinným stolom, kam sa kazateľ nedostane,
• podporovať aktivitu a samostatnosť laikov a kňazov v úsilí o organizačnú a finančnú samostatnosť kresťanských médií na Slovensku,
• chopiť sa príležitosti, akokoľvek náročnej, na zriadenie vlastného televízneho kanála v digitalizovanom vysielacom priestore.