V zaujímavom polemickom článku pána Brhloviča (o interrupciách – pozn. red.) sa vyskytlo niekoľko odborných nepresností. Autor tvrdí, že „z čisto vedeckého hľadiska je nechceným nenarodeným životom aj bradavica alebo rakovinový nádor“. Ak pod pojmom život rozumieme život vyvíjajúceho sa jedinca, a nie život všeobecne, potom je jeho prirovnanie „z čisto vedeckého hľadiska“ neprijateľné.

Molekulárna biológia a genetika čoraz viac odhaľujú fascinujúce detaily dynamicky regulovaného procesu vývinu človeka. Spustené mechanizmy rastu a jemnej diferenciácie tkanív a orgánov ľudského embrya (procesy ontogenézy), ovládané prepisujúcou sa genetickou informáciou v spomínaných „analógiách“ úplne chýbajú. Nevraviac už o fakte, že všetky umelé potraty (autorov príspevok sa totiž týkal ich) sa uskutočňujú v štádiu, keď už ľudskému embryu funguje srdcovo-cievny obeh.

Bioetická konvencia Rady Európy, ktorá predstavuje minimálny etický štandard dosiahnuteľný širokým konsenzom, by zrejme nenariaďovala „primeranú ochranu“ ľudských embryí spolu so zákazom ich vytvárania na výskumné účely, keby išlo o bradavice…

Okrem biológie je potrebné doplniť alebo poopraviť autorove výroky siahajúce do oblasti religionistiky. „Z čisto katolíckeho hľadiska“ sa pohlavný styk vraj má uskutočniť iba na splodenie nového života. Pán Brhlovič zrejme mal na mysli pomýlené ľudové chápanie viery. „Čisto katolícka“ teológia totiž považuje sexualitu predovšetkým za telesné vyjadrenie lásky muža a ženy, ktorého plodom môže, ale nemusí byť dieťa. Podľa učebníc katolíckej etiky je plánovanie rodičovstva potrebnou a zodpovednou úlohou, pritom však nie sú adekvátne všetky metódy na dosiahnutie tohto oprávneného cieľa.
Autor ďalej píše, že prípadné schválenie zákona prísnejšie ochraňujúceho nenarodený život „konečne dá (kresťanským) ženám závažný dôvod nestýkať sa so svojimi partnermi, aj keď ich nebolí hlava“. Odhliadnuc od toho, že autor si mohol odpustiť nie veľmi vtipnú urážku veriacich žien, dopustil sa opäť religionistickej nepresnosti.

Predstava sexuality ako niečoho nečistého a hriešneho totiž nie je kresťanskou, ale ide o manichejistický (telom a hmotou pohŕdajúci) pohľad, ktorý kresťanstvo identifikovalo ako blud. V Biblii je sexualita prezentovaná ako vzácny dar Tvorcu človeku. Je však pravdou, že manichejizmus napriek tomu dodnes prežíva v niektorých kresťanských prúdoch.

Autor sa tiež snažil rozvíjať sociologické predpovede dosahov sprísneného zákona. Ak prehliadneme to, že nevychádzal z odbornej štúdie alebo štatistík, ale zo subjektívnych odhadov, môžeme sa spolu s ním pýtať „komu by to poslúžilo“. Autorovi popri politikoch, lekároch, právnikoch a cirkvi zrejme nenapadla možnosť, že by civilizovanejšia a dôslednejšia ochrana života, napríklad podľa vzoru Nemecka, mohla prospieť napríklad nenarodeným deťom…

PETER JEDLIČKA
(Autor je lekárom, pôsobí na univerzite v Nemecku)
Prevzaté z denníka SME [6. 2. 2003]