V emotívnej diskusii o novele potratového zákona argumentuje ANO tým, že ňou chce chrániť liberálne princípy. Liberalizmus v etymologicky pôvodnom zmysle slova znamená teda dôsledné rešpektovanie vnútornej dôstojnosti všetkých ľudí. Dôležité je pritom slovíčko „všetkých“. Konzistentné myslenie nás privádza k záveru, že sloboda človeka má iba jednu hranicu, a tou je sloboda iného človeka. A v tom je háčik „liberalizmu“ politiky ANO. Nenápadne do nej totiž vkĺzla ľavicovo zafarbená predstava o slobode a právach, čo arbitrárne môže prisudzovať alebo upierať jedna spoločenská skupina ľudí inej. Človek, či už narodený, alebo nenarodený, nemá právo na slobodu a život (ktorý je jej nutným predpokladom) preto, lebo ide o neodňateľnú súčasť jeho dôstojnosti, ale preto, lebo mu ho (podľa nami definovaných okolností) odhlasujeme. Toto poňatie je však v rozpore s klasickým hayekovským liberalizmom, ale i napríklad s koncepciou práv vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.

Akosi uniká kľúčová otázka, na ktorú by ANO v záujme zachovania liberálnych princípov malo dať odpoveď. Aký je zásadný rozdiel medzi 24- a 25-týždňovým ľudským plodom? Ako to, že je prípustné usmrtiť choré 168-dňové nenarodené dieťa, ale 170-dňové alebo dvojročné narodené už nie? Kde a prečo nastal ten kvalitatívny zlom?

Zdá sa, že sám pragmatický život začína pomaly prinášať trochu svetla do diskusie. Do gynekológie vstupujú novinky ako trojrozmerné ultrazvukové zobrazovanie a čoraz častejšie i terapeutické zásahy pred narodením. Pred časom obletela svet fotografia malej rúčky vystrčenej z maternice počas chirurgickej operácie 20-týždňového ľudského plodu dnes trojročného Samuela Armasa. Schopnosť prežitia mimo maternice sa vďaka medicínskemu pokroku posúva stále viac a častejšie pred 24-týždňovú hranicu. Hľadaný zlom určujúci antiliberálnosť zabitia jedinca sa stáva čoraz viac chimérou. Ako sa konštatuje v najnovšom čísle časopisu Newsweek (9. 6.), ktoré približuje fascinujúci svet fetálnej medicíny: „Bez ohľadu na to, aké rozhodnutia prijímajú o právach plodu zákonodarcovia, aktivisti, sudcovia alebo i jednotliví Američania, medicína už uznala nenarodeným deťom jedinečnú formu osobnej dôstojnosti – berie ich ako pacientov.“

PETER JEDLIČKA
(Autor je lekárom, pôsobí na univerzite v Nemecku)

Prevzaté z denníka SME [24. 6. 2003]