Subsidiarita
Pri tejto príležitosti je vhodné stručne vysvetliť často spomínaný, ale nie vždy chápaný pojem subsidiarita. Tento základný pojem sociálnej náuky Cirkvi prvýkrát použil pápež Pius XI. vo svojej sociálnej encyklike Quadragesimo anno v roku 1931, vydanej pri 40-tom výročí prvej veľkej sociálnej encykliky Rerum novarum. Slovo subsidiarita má vo svojom koreni „subsidium“, čo znamená pomoc, podpora. V antickom Ríme nazývali subsidium vojenské jednotky, ktoré sa priamo nezúčastňovali bojov, iba sledovali situáciu z neďalekého kopca. V prípade, že rímske jednotky potrebovali pomoc, okamžite túto pomoc poskytli. Keď sa táto potreba pominula, aj pomoc subsidia sa ukončila. Táto realita veľmi dobre vystihuje podstatu princípu subsidiarity. V spomenutej encyklike sa definuje nasledovne: “Ak je nepovolené odobrať jednotlivcom to, čo môžu vykonávať vlastnými silami a vlastnými úsilím, a prideliť to spoločenstvu, tak je nespravodlivé preniesť na väčšiu a vyššiu spoločnosť to, čo môžu vykonávať menšie a nižšie spoločenstvá. A práve v tomto spočíva veľká ujma a zároveň rozvrat správneho usporiadanie spoločnosti. Prirodzenou náplňou akéhokoľvek zásahu samej spoločnosti je totiž pomôcť výpomocným spôsobom článkom spoločenského organizmu, a nie zničiť ich a pohltiť.“ (QA80)
Jednoducho povedané, v prirodzenej postupnosti: jednotlivý človek – rodina – širšia rodina – susedia – obec – región (okres, kraj) – štát – medzinárodné spoločenstvo, sa veci majú realizovať, či zabezpečovať najnižšie, ako je to možné. Vtedy sa totiž veci robia najefektívnejšie, s čím bezprostrednejším poznaním daného problému a so zapojením najmenšieho byrokratického aparátu. Pomoc zhora má byť len v takom rozsahu a len dovtedy, nakoľko je to nutné – má sa chápať ako pomoc k svojpomoci. Menšia zložka spoločnosti riešením svojho problému prispieva k dobru väčších zložiek i celej spoločnosti. Spoločnosť je zdravá, keď sú jej bunky – časti zdravé. Dodržiavanie tohto princípu zaručuje, že menšie zložky spoločnosti nezaťažujú zbytočne väčšie zložky a umožňujú im, aby sa koncentrovali na veci, za ktoré sú skutočne zodpovedné. Okrem toho, práve tento prístup je v súlade s dôstojnosťou a slobodou človeka, umožňuje rozvoj jeho talentov a súčasne podporuje jeho sebadôveru a sebaúctu.
Princíp subsidiarity sa ukázal ako dôležitý princíp, ktorého uplatňovanie zefektívňuje organizáciu a správu vecí na všetkých úrovniach. Napr., je citovaný v zmluve o Európskej únii (Maastrichtská zmluva, článok 3b). Takto sociálna náuka Cirkvi významným spôsobom obohatila spoločenskú náuku a aj týmto prispela k rozvoju ľudskej spoločnosti.
Sociálna náuka Cirkvi predstavuje bohatú studnicu právd, postojov, princípov, inšpirácií, z ktorej by mali čerpať predovšetkým politici, ale i všetci ľudia. Dôsledná aplikácia princípu subsidiarity vyžaduje okrem iného aj zodpovednosť a iniciatívnosť. Nebojme sa my, veriaci, dať sa odvážnejšie na túto cestu na všetkých úrovniach spoločenského života. Táto odvaha prinesie svoje plody každému z Vás i celej spoločnosti.
P. Kossey